Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Ľudové tradície

Región Krupiny je charakteristický tradičnou ľudovou kultúrou, folklórom, zvykmi a tradíciami, ktoré sú tu uchovávané v generačnej kontinuite. Ľudová kultúra, ktorú vytvorili a ktorou žili naši predkovia je základom našej kultúrnej identity, zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti.

 

ĽUDOVÝ ODEV

lisovsky-kroj.jpg fotenie-lisovskej-party-01.jpg                                                                                                  fotenie lišovskej party v Bratislave



Lišovský kroj v obrazoch   
 

 

LIŠOVSKÝ SEDLIACKY SPEVOKOL

Hudobná tradícia Lišova sa započala ešte pred pravou svetovou vojnou, keď vznikla Lišovská roľnícka dychová kapela. Aj zborový spev sa pestoval už dávnejšie, zvlášť pričinením kňaza národovca Samuela Kramára.

Lišovský spevokol sa zrodil v zime 1943-44. Založil ho lišovský rodák, učiteľ Juraj Červenák v spolupráci s agilným kapelníkom dychovej hudby Miškom Slaninom, ktorého však z  našich radov vytrhli vojnové udalosti. (Založeniu spevokolu predchádzalo niekoľkoročné cvičenie spevu s mládežou, ktorá potom naspievala na platne pre rozhlas 73 hontianskych piesní.) Spevokol si vytýčil cieľ:prebúdzať a šíriť lásku k slovenskej ľudovej piesni pestovaním zborového spevu so zvláštnym zreteľom na pieseň krajovú, hontiansku. (Hontianske piesne pre zbor ochotne upravili skladatelia: J. Valašťan-Dolinský, P. Petrík a J. Bateľ). 

lišovský spevokol
Lišovský sedliacky spevokol

Svoje predsavzatie plnil s pomerným úspechom a až do košických speváckych pretekov bez najmenšej hmotnej podpory.  S celovečerným programom asi 30 ľudových piesní, prepletených sprievodným slovom a spestrených sólospevmi  (Hromadík, Vician, Pagáč, občas aj Zuzka Pagáčová), ponavštevoval spevokol už mnohé obce svojho okolia, ba i mestečká i na valnom zhromaždení Matice slovenskej, pri ktorej príležitosti sa mu dostalo uznania od matičných činiteľov.
Po sľubnom rozbehu hrozil spevokolu zánik odchodom dirigenta J. Červenáka, ktorý bol síce len v susednej obci, ale už nemohol skúšky tak pravidelne konať.  Jeho nástupca Štefan Slančík – okrem inej osvetovej činnosti – sa ochotne ujal aj tohto dedičstva a prevzal vedenie spevokolu. 

 

SPEVÁCKA SKUPINA LIŠOVIANKA

Spevácka skupina Lišovianka bola založená v roku 1978. Vedúcou a zakladateľkou  bola Margita Paulínyová, riaditeľka ZDŠ v Lišove. V skupine začínalo spievať 15  žien. Po krátkom čase ich zostalo 11.

Členkami speváckej skupiny Lišovianka boli:

Margita Paulínyová, vedúca
Zuzana  Hámorská, kronikárka
Emília Slaninová, pokladníčka
Anna Ľuptáková, hovorené slovo
Zuzana Dvorská
Emília Kyseľová
Zuzana Kučerová
Mária Jančaťová
Zuzana Čížiková-Lauková
Viera Kalinová

Spevácka skupina Lišovianka prvýkrát vystupovala na oslavách 30.výročia Víťazného februára. Neskôr sa už žiadne oslavy v obci  bez vystúpenia speváckej skupiny neuskutočnili. Svojim programom spestrovala aj akcie ZPOZu.

V roku 1980 s pásmom piesní a hovoreného slova „Každý deň stretnúť človeka ......“  sa prezentovala  v DD v Teranoch. Srdečné a priateľské privítanie starenkami a starčekmi, ich rozžiarené, ale aj dojaté pohľady boli najkrajšou odmenou.

V roku 1981 sa konali voľby do MNV. Predvolebné zhromaždenia spestrila programom v Lišove a v Súdovciach.  V tom istom roku na pozvanie ČsŠK prispela k šíreniu ľudových piesní v širšom okolí vystúpením v Liečebnom dome Rubín v Dudinciach.

V roku 1982 medzi členky speváckej skupiny zavítala Ľuba Baková – Paulovičová, redaktorka.

Spomínala, ako pred 25 rokmi v Lišove pre československý rozhlas nakrúcala lišovské piesne. V tom istom roku lišovianka vystupovala v obci Šudince na posedení s dôchodcami.

Začalo sa s nácvikom piesní s tématikou „ Krštenie“ Na návštevu medzi speváčky zavítal Ing. Viliam Grusko – režisér folklórnych slávností pod Poľanou a manželia Urbanovci, ktorí boli členmi prípravných slávností  v Detve.

10. až 12. júla 1982 sa Spevácka skupina Lišovianka zúčastnila X. folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.

Vystupovala v programe Hont a Novohrad v nasledovných obrazoch:

Rodové zvyky a obyčaje
Obliekanie nevesty
Krštenie
Fašiankgy
Na muzikách / kde sme zatancovali kozipoľku/

Spevom a tancom Lišovianku doprevádzala pečenická dychovka.

13. júla 1982 slovenská televízia natáčala rodové zvyky. Spevácka skupina sa zúčastnila nakrúcania predvádzania neviest, kmotry na krštenie a na muzike.

V roku 1994 z príležitosti 750 rokov obnovenia mestských výsad mesta Krupiny bola otvorená v Múzeu A.B. Sládkoviča pod názvom „Lišov kroje a ľudové doplnky“  výstava. Spevácka skupina „Lišovianka“ vystupovala so svojim programom za účasti vládnych činiteľov – Ministra kultúty Ľuba Romana , predsedu vlády Jozefa Moravčíka a iných štátnych a miestnych funkcionárov.

V roku 1995 z príležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci Lišov sa konala v obci Lišovská paráda na ktorú boli pozvaní aj lišovský rodáci. Spevácka skupina Lišovianka spestrila podujatie kultúrnym program. 

Okrem už uvedeného vystupovala v obciach Hontianske Tesáre, Kráľovce-Krnišov, Ladzany, Dobrá Niva a v Hrušove na Hrušovskej paráde.

Spevácka skupina „Lišovianka“ pre nízky počet členiek učinkuje už len príležitostne na domácich podujatiach                                                                                                                                                                                     

spevácka skupina Lišoviankaspevácka skupina Lišovianka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 SLOVNÍK NÁREČOVÝCH SLOV

báči  –  oslovenie staršieho muža
benka  –  drevená nádoba na mútenie masla
botoše – kožená zimná obuv na spôsob čižmy so súkennými sárami
bôb  –  fazuľa
briče  –  pánske nohavice do čižiem na spôsob jazdeckých nohavíc
brotvan  –  hlinená nádoba s rúčkou na pečenie husí do pecí
buďoge --  zimné spodné nohavice po kolená
burgondia  --  kŕmna repa
cibara – pena vytvorená pri varení slivkového lekváru
cúdiť  –  čistiť – oddeľovať plevy od zrna jeho presýpaním z jednej nádoby do druhej po vetre
čenger  –  podradné víno
došikuvať  –  doniesť, dopraviť
dreškasňa  –  drevená mláťačka

elevátor  –  dopravník slamy od vymláteného obilia
fajerman  –  hasič, požiarnik
fertuška  –  zástera
filkaš  –  prútený košík vajcovitého tvaru na nosenie úrody zo záhrady
firštok (tyrštok)  –  drevená širšia zárubňa
forgov  –  čepiec, do ktorého zavili nevestu po polnoci
fruštik  –  raňajky
fusakle  –  teplé ponožky
futro  –  podšívka
gang  –  otvorený priestor popri celom dome s drevenými alebo murovanými stĺpmi
gantnáre  –  drevené brvná pod sudmi v ľochu
gľajcha  –  pri stavbe domu prvé ukončenie najvyššieho bodu múru, vtedy budúci majiteľ domu priniesol murárom vypiť
hajcer  –  kurič pri mláťačke
hajčat  –  sponka do vlasov
hakličke  –  väčšie strúhadlo na strúhanie repy pre dobytok
harmanček  –  kamilky, rumanček pravý
harnódľa  –  dlhší drôtik zahnutý do U – používal sa do vlasov na upevnenie kontu
hátižák  –  batoh, plecniak
hekľuvať  –  háčkovať
hokerlík  –  stolička bez operadla
holohumnica  –  vyčistený priestor pod stoh nevymláteného obilia
homôlka  –  hruda tvarohu
hosuntrógle  –  traky na nohavice
hurka  –  jaternica
chomút  –  priahali sa do neho kone
chyža  –  izba
chyžka  –  viničný domček, v ktorom sa vyrábalo víno
jarmo  –  priahali sa doň kravy alebo voly
jarmočnisko  –  priestor za dedinou, kde sa konali dobytčie jarmoky
kapar  –  dvojzub, s ktorým sa zhadzoval z voza na roli hnoj
kasňa  –  skriňa
kerbeľ  –  prútený košík, zatvárací alebo bez otvárania
klepáč  –  kladivo
koborec  –  kvások namiesto droždia na nakysnutie chleba
konačke  –  zásnuby
kont  –  ženský účes
kristindel  –  vianočný stromček
krosná  –  tkáčske stavy
krumple  –  zemiaky
kúdeľa  –  vyčesané konope alebo ľan pripravený na pradenie
kuchárka  –  vyšívaná dečka zavesená na stene nad lavičkou s vodou
kuchynská  – žena, ktorá na svadbu zabezpečovala riady, taniere, príbory a počas svadby umývala riad
kupa  –  plechová alebo drevená nádoba na vodu
kutáč  –  kus železnej tyče, ktorou sa upravoval v šporáku oheňkúdeľa – vyčesané konope alebo ľan pripravený na pradenie
kúdeľa  --  vyčesané konope alebo ľan pripravený na pradenie
kyslý bôb  –  kyslá fazuľová polievka
ľadovňa  –  vykopaná hlbšia jama vystlaná slamou, ktorú používali mäsiari a krčmári na uskladnenie ľadu, ktorý cez zimu nalámali na potoku
ľadvia  –  kríže
ľochy  –  pivnice, v ktorých sa vyrábalo a uskladňovalo víno a zelenina
lojtra  –  rebrík
lopár  –  doska na miesenie cesta
mašina  –  mláťačka, šijací stroj
mašinhauz  –  garáž pre mláťačku
mašinuvať  –  mlátiť obilie
materák  –  pagáč
mažiar  –  liatinová alebo drevená nádoba na tlčenie maku, cukru, korenia a podobne
mikádo  –  nakrátko ostrihané vlasy, rozdelené na pútec a zopnuté hajčatom
mliečnik  –  hlinená vyššia nádoba na mlieko s uškom
obôcka  –  hrubšie lano, na ktorom sa vodil dobytok
ohrablo  –  železo v tvare pologule pripevnené na porisko, používalo sa na vyhrabávanie žeravého uhlia z pece pri pečení chleba
oldomáš  – pohostenie po ukončení práce
oplecko  –  vestička k dievčenskému kroju z materiálu ako sukňa s všitými rukávmi
ostredok  –  menšia časť poľa blízko dediny, kde sa sadila zelenina a konope
padláš  –  povala
pajta  –  stodola
palang  –  oplotenie zo širších dosiek
pankhart  –  nemanželské dieťa
pantalóny  –  pánske nohavice k obleku
papuče  –  kožená obuv bez päty, ktorú nosili muži i ženy v lete
partieka  –  textilný tovar
pauštík  –  prevarený bravčový podbradok natretý mletým cesnakom a červenou paprikou
pazderia  –  drevnatá časť konopí
pekáč  –  hlinená nádoba na pečenie mäsa
perke  –  pirohy
petrenec  –  kopa sena
piest  –  hrubšia drevená lopatka s rúčkou, ktorou sa na potoku plákalo prádlo
pigľajs  –  žehlička
piskáč  –  sklenená alebo hlinená nádoba na tekutiny, ako sú pivo, víno a iné
pitvor  –  miestnosť s otvoreným komínom a pecou na pečenie chleby, používal sa ako vchod do prednej a zadnej izby
poctena  –  hlinený alebo betónový chodník popri dome
podevník  –  upečený kus cesta pri pečení chleba
polkríž  –  snopy pokoseného obilia uloženého na roli do kríža
pošádes  –  výslužka zo svadby
pouma  –  veľká celtová plachta používaná na zvážanie pokoseného obilia z poľa a na zakrytie
praslica  –  stojan, na ktorý sa priviazala kúdeľa konôp alebo ľanu na pradenie
prednia chyža  –  izba obrátená oknami do ulice, používala sa len pri slávnostných príležitostiach
prespanka  –  slobodná matka
Pringiar  –  časť obce na začiatku Bátoviec smerom na Levice
prundle  –  nohavice
putňa  –  drevená nádoba elipsovitého tvaru opatrená trakmi na nosenie hrozna pri oberačke
radostník  –  koláč, čo dostávajú za donesené potraviny na svadbu
rajčula  –  výbeh pre ošípané
rajtop  –  pekáč s rúčkou na pečenie husí v peci
ratolesť  –  asi 1,5 m stromček z rozmarínu ozdobený papierovými ružičkami, o polnoci ho priniesli novomanželom pred začepčením nevesty
ribajzeľ  –  malé strúhadlo do kuchyne
ringišpír   – kolotoč
rošták  –  hlinená nádoba na spôsob demižónu s rúčkou, na ktorej bol otvor na pitie, voda sa liala vrchom cez veľký otvor, tento sa uzavrel a pilo sa len malým otvorom na rúčke, používal sa v lete na pole, keďže sa v ňom udržala voda dlho studená
separák  –  odstredené mlieko
sladký bôb  –  fazuľová polievka so zeleninou a údeným mäsom
slamienok  –  okrúhla nádoba upletená z ražnej slamy, do ktorej sa vyváľal chlieb na podkysnutie pred upečením, inokedy sa v ňom držali strukoviny
starejší  –  starší človek, obyčajne ženatý, krstný otec ženícha, ktorý vypytuje snúbencov od rodičov
statok  –  dobytok alebo odpoveď na otázku: Skadiaľ si?
stoh  – uložené obilie pred vymlátením alebo kopa vymlátenej slamy
stolec  –  drevená doska opatrená dvoma kratšími nôžkami, používal sa na plákanie prádla na potoku
strožliak  –  z domáceho plátna ušité vrece na celú posteľ, ktoré sa naplnilo ražnou slamou, neskôr vidličkou rozstrapatené kukuričné šúpolie, slúžilo ako matrac
šamlík  –  malý stolček pod nohy
šata  –  zástera
šestonedieľka, šestinedieľka  –  žena šesť nedelí po pôrode
šiator  –  prístrešok, pod ktorým predávali tovar na jarmoku
šikuvať  –  dopravovať, zabezpečovať
šlajer  –  nevestin závoj
šlifer  –  ženská letná blúzka s dlhým rukávom
šmikňa  –  kováčska dielňa
štrajfand  –  dlhé drevo predeľujúce v maštali dobytok
štráfy  –  vyšívané 10 až 15 cm pásy používané na poličky alebo do kredenca
štrimfle  –  pančuchy
štrúdľa  –  závin
štucle  –  ochrana zápästia proti zime upletená z vlny
šuplódňa  –  skriňa so zásuvkami - komoda
švinge  –  oplotenie z tenších dosiek
tetka  – oslovenie ženy
trajfúz  –  železná trojnožka používaná v trúbe pri pečení
tyrštok (firštok) – drevená širšia zárubňa
untrcík  –  vesta
vádzka  –  uvedenie šestonedielky do kostola pánom farárom po dobe 6 týždňov
vahan  –  drevená nádoba, ktorá sa používala na miesenie cesta na koláče
váľanička  –  dečka z domáceho plátna, ktorá sa dávala do slamienka, do ktorého sa vyváľa chlieb na nakysnutie pred vsadením do pece
vandeľ  –  plechová nádoba na umývanie riadu
vrštať  –  pracovný stôl so zverákom
vizitka  –  kabátik s dlhým rukávom ku kroju z materiálu ako sukňa, ktorý sa zapínal na strieborné gombíky
zadnia chyža  –  izba s oknami do dvora – najviac používaná
zamerkuvať  –  zabaviť, postrážiť
zrebnô plátno  –  doma utkané konopné alebo ľanové plátno
zváči  –  družbovia pozývajúci na svadbu
zváradlo  – veľká okrúhla nádoba na troch nôžkach s otvorom na dne, v ktorej sa zváralo doma tkané plátno (posteľné plachty, košele a iné)
ženci (žnec, žnica)  –  pracovníci povolaní do žatvy
žinka  –  povraz, lano
žochtár  –  plechová nádoba na dojenie mliekažriedlo – vstup do pivnice
Cirkev

 

 

 


 

Elektronická podateľňa

dnes je: 21.7.2019

meniny má: Daniel

podrobný kalendár

Počasie Lišov - Svieti.com
webygroup

Úvodná stránka